Recepty prastarej matere, nová kuchárska kniha
Terézia Vansová - 1914

Stolovanie

Niečo o stolovaní

Ako prestierať?

K obedu a večeri prestiera sa stôl bielym obrusom. Na stôl položíme toľko tanierov, koľko zasadne osôb ku stolu. Taniere majú byť rovnakej velikosti i vzorky. Naspodok dáme tanier plytký, naň tanier polievkový. Taniere kladieme - ak veľkosť stola dovolí - asi 2/3 metra od seba a asi 2 prsty od kraja stolu. Ku tanieru položíme príbory. Majú byť tiež rovnaké pre všetkých. Na pravo položíme nôž, ostrím obrátený k tanieru, na ľavú ruku vidličku, zubami na hor obrátenú. Lyžica na polievku kladie sa nad tanier, držiatkom k pravej ruke a špicom na hor obrátená. Ak dávame na stôl súčasne zvláštny múčnikový alebo príkrmový príbor, položí sa polievková lyžica ku nožu na pravú stranu a múčnikový príbor nad tanier a to tak, že nôž je obrátený rukoväťou k pravej ruke a ostrím k tanieru, vidlička rukoväťou k ľavej ruke a zubami nahor.

Nad ne kladie sa ešte kompotová alebo kávová lyžička. Na hostinách, zvlášte tam, kde majú krásne príbory, ktoré sa majú uplatniť, prestiera sa tak, že sa oba nože, väčší i menší, položia k pravej, obe vidličky k ľavej ruke a obe lyžičky nad tanier. Pod nože a vidličky kladú sa niekedy strieborné „koníčky“, aby sa obrus od použitých príborov neušpinil. Nad tanier kladie sa k ľavej ruke desertný tanierik na kompot alebo šalát, k pravej strane pohár na vodu. Keď sa podáva víno, postavíme tam i vínový pohárik. Ak nalievame niekoľko druhov vína, stojí od ľavej ruky k pravej toľko pohárikov, koľko druhov má byť podávané (na biele, na červené, na šampaňské). Na pravom boku stojí pohár na vodu alebo pivo. Servítok sa kladie pod vidličku k ľavej ruke, alebo pod lyžicu k pravej ruke, pri hostinách často ozdobne složený pred tanier alebo i na tanier. (Ačpráve umenie, ktoré sa dávnejšie venovalo rôznym figurám zo složených servítkov, z dôvodov hygienických pomaly sa prestáva na stoloch uplatňovať.)

Dávať servítky do obrúčok je zvykom už len v rodinách, ale vo francúzskych penzionátoch pridržiavajú sa i dnes tejto úpravy.

V rodine má každý stolovník vlastný servítok, ktorý po upotrebení složí do obrúčky, aby mu mohol byť pri nasledujúcom stolovaní zase prestretý. Hosť dostáva vždy servítok bezvadne čistý.

Do prostriedka stolu postavíme slaničku, korenačku, tanierik alebo košíček s chlebom alebo láhev s vodou; keď sa podáva šalát, postavíme na stôl i lahvičky s octom a olejom. Ak sa dáva múčnik alebo čierna káva, tiež cukrovničku.

Na rodinný stôl kladie sa často pod všetky tieto veci ešte zvláštna ozdobná dečka alebo pás, stolobežník, aby sa chránil obrus, hlavne pred stopami, ktoré vytlačia misy. Pod obrus na tvrdé stoly kladie sa súkno; ak takého nemáme, tedy složený obrus, aby pri obsluhe alebo odkladaní pohárov nebolo zbytočného hluku a tiež pre ochranu často pekného vykladaného stola pred teplými nádobami. Pri hostinách nesmie na stole chýbäť kvetinová ozdoba, ktorá tabuľu oživuje a zjemňuje. Vkusne a súladne upravený stôl so sňahobielym prádlom, priesvitným porcelánom, jemným sklom a lesknúcim sa náčiním, je radosťou i pýchou panej domu. Ale i každodenný rodinný stôl, i keď prostý, má byť vkusne a čiste upravený. Stolovanie je často jediná chvíľa, kde sa rodina síde a má prispieť k akejsi sviatočnej nálade celej rodiny, v ktorej zabúdame na každodenné práce a starosti.

Niečo o úprave mís

Vkusná úprava misy, i keď nevyžaduje už toľko práce ako kedysi, keď móda diktovala hŕbu rôznych ozdôb a základnú premenu tvaru pokrmov, predsa potrebuje trocha prakse a istej zručnosti. Obojeho si nadobudneme, keď si s času na čas dáme trocha práce s úpravou misy i pre obyčajné stolovanie. Potom nám úprava komplikovaných mís bude už hračkou a nové nápady prídu samy. Zapamätajme si, že všetky ozdoby, ktoré nie sú jedlé, nemajú na ozdobnej mise miesta!

Polievka predkladá sa v polievkových misách, niekedy s prídavkom, alebo sa prídavok, ktorý by príliš zmäkol, podáva osobitne na tanieri a každý si z neho vezme, koľko sa mu páči. Len čistý bouillon predkladá sa v šálkach. Do šálky bouillonu môže sa pridať žĺtok v celku, ktorý si potom každý sám podľa ľúbosti rozšľahá.

Ryby nemajú sa nikdy predkladať položené na misách, ale majú byť vždy postavené chrbtom hore. Ak predkladáme jednu väčšiu rybu pečenú vcelku, dávame ju na misu servítkom vyloženú. Menšie ryby oprú sa o malý preklopený tanier, ktorý umiestnime do prostriedku misy a maskujeme skupinou zeleného kučeravého petržľanu. Celkom malé rybky zkrútime do kruhu a ozdobíme citronom, retkevkou a petržľanom. Humrom (morské raky) a rakom naklopeme klepetá a ovenčíme ich petržľanom.

Paštiky v ceste predkladáme pokrájané na porcie; s vyklopovaných paštík odstránime slaninu, ktorá ich obaluje a posypeme rozsekaným aspikom. Tiež ich môžeme obložiť guľôčkami alebo stružlinkami z tuhého masla. Užiarené chlebíčky sa hodia tiež veľmi dobre k obloženiu paštík.

Varené mäso hovädzie ozdobíme zeleným petržľanom, čiapočkami nastrúhaného chrenu, hviezdičkami naloženej cvikle (červenej repy), vejárikmi nakrájanými z kvasených ugoriek, alebo zeleninou mixed-pikles.

Úrezky (šnicle) a kotlety predkladáme šikmo na seba v rade složené a obkladáme ich kolieskami citronu alebo pásikami sardelov. Na beefsteaky položíme sádzané vajíčka. Anglické beefsteaky predkladajú sa na hriankach (užiarené chlebíčky).

Zadelávané jedlá vkladajú sa do venca z ryže, zemiakovej kaše alebo sa obkladajú maslovými nokerlami, užiarenými kolieskami žemľovými alebo polmesiačikmi z maslového cesta, keď ide o divinu.

Pečienky majú mnoho prídavkov. Alebo sa upraví nakrájaná pečienka do prostriedku misy a obloží sa dookola zeleninou, užiarenými zemiakmi, alebo sa dá na jedon koniec misy a zvyšné miesto sa vyplní rôznou jemnou zeleninou (zeleným hráškom, špargľou, plnenou zeleninou atď.).

Zelenina podáva sa na delených misách, každý druh zeleniny osobitne. Špinát sa zdobí sádzanými alebo na tvrdo uvarenými vajíčkami, kel obkladá sa pečenými gaštanami, karfiol posýpa sa žemľou alebo postrúhaným syrom, zemiaková kaša polieva sa hnedým maslom a zdobí užiarenými plástkami cibule alebo slaniny. Špargľa sa predkladá na podlhovastej mise a patrí k nej osobitná vidlička na podávanie.

Zelené šaláty poliate majonézou podávajú sa na hlbokých misách, iné šaláty na misách plytkých. Okolo zelerového šalátu kladú sa polovičky paradajok, okolo ugorkového nastŕkajú sa čerstvé listy hlávkového šalátu; práve tak zdobí sa i šalát z paradajok (rajských jabĺčiek). Zo všetkých šalátov najviac variácií v úprave má šalát zemiakový, ruský, vlašský a francúzsky. I pre jednoduchý stôl dá sa lákave a bez väčších výdavkov upraviť. Zo šalátu spraví sa na väčšom tanieri alebo na mise úhľadný vršok, ktorý sa po stranách uhladí nožom alebo lyžicou a pásikami z naložených (zakvasených) ugoriek rozdelí sa vršok na niekoľko oddelení. Každé oddelenie sa potom odlišne upraví: prvé sa posype jemne sekaným bielkom, druhé žĺtkom, tretie na jemno posekanou pažítkou, štvrté trebárs jemne sekanou naloženou cvikľou. Na vrch príde kytička zo zeleného petržľanu alebo retkevky. Dolu môžeme vršok obložiť konárikmi petržľanu alebo vencom retkevky, po prípade polmesiačikmi z cvikle.

Ku sladkým jedlám najvďačnejšou a temer ku všetkému vhodnou ozdobou je šľahaná smotana.

Kompoty predkladajú sa alebo na veľkej delenej mise, alebo miešané na malých kompotových sklenených miskách. Zdobiť ich netreba. Efektným kompotom sú vyhĺbené dusené jablká, naplnené červenou huspeninou, ozdobenou čiapočkami šľahanej smotany.

Prestieranie k raňajkám a svačine (olovrantu)

K raňajkám a olovrantu môže sa prestierať aj obrus barvistý. Šálky a tanieriky majú byť rovnaké. Postavíme na stôl vopred toľko šálok a tanierov, koľko osôb zasadne ku stolu. Ušká šálok obrátime k pravej ruke. Lyžička sa položí na tanierik alebo na servítok k pravej ruke špicom nahor; tiež ju možno dať vyše tanierika držiatkom na pravo. K ľavej ruke postavíme nad šálku malý desertný tanierik na zákusky. Keď dávame desertný tanierik, položíme naň servítok a malý desertný nožík, prípadne vidličku.

Na prostriedok stola položíme cukrovničku s kliešťami na cukor, na tácni láhev s vodou a poháre a na mise zákusky. Ak sú prítomní hostia, ozdobíme stôl podľa možnosti kvetami.

Prestieranie k čaju

Voľakedajšie kávové a čokoládové spoločnosti, ktoré sa tešily tak veľkej obľube u našich matiek a starých matiek, vychádzajú už z módy, a tam, kde sú ešte v obyčaji, nadobudly dnes celkom dôverného, starosvetsky rodinného, ale tým teplejšieho rázu.

Keď chceme pohostiť blízkych priateľov a známych, pozveme ich na čaj, obyčajne na piatu hodinu. Keď je to čaj dôverný, prestiera sa podobne ako k raňajkám a svačine. Lenže k čaju sa popri sladkých zákuskách dávajú často i zákusky slané (sandviče, slané štangočky atď.). Ak zveme mnoho hostí, zvlášte keď sa má zaplniť viac miestností, upraví sa v jednej z nich na veľkom stole alebo kredenci bufet. Stôl sa pestro ozdobí, misy so sladkými i slanými zákuskami sa po ňom vkusne rozostavia, na menší stôl sa položia desertné tanieriky a príbory, šálky atď. Čaj pripravuje buďto hostiteľka sama (keď je nie mnoho hostí) pri malom stolčeku so samovarom, alebo sa nosí už hotový, naliaty v šálkach z kuchyne. Slúžobné podávajú čaj na tácni, na ktorej je i cukrovnička, tanierik s citronom, ba i nádoba so šľahanou smotanou. Zákusky berú si hostia sami. Na tanierik, pripravený na menšom stole, vyberú si z nich čo sa im páči a jedia po stojačky.

Keď sú salóny priestrannejšie a je ich viac, rozostavia sa do nich menšie stolíčky, na ktoré sa postavia misy so zákuskami, obložené chlebíčky, studené mäsá atď. Čaj je roznášaný slúžobníctvom alebo členami rodiny, ale príručný bufet predsa musí byť v niektorej miestnosti. K čaju podávame na kolieska pokrájaný citron, šľahanú alebo varenú smotanu, jemné zaváranie alebo james, obložené žemle, žemle natreté sardelovým maslom alebo obložené paštikou, slané koláčiky. Potom lososa s majonézou, studené omáčky alebo obloženú rybu. Na koniec podávame zákusky, drobné cukrovinky, oblátkovú tortu, studený krém alebo zmrzlinu, ovocie a jemné víno.

Záleží na hostiteľke, v akom rozsahu sa vypravenie odpoludňajšieho čaju má previesť. Schôdzky tieto usporadujú sa v zimnom čase rodinami, ktoré reprezentácii svojho mena chcú dodať väčšieho lesku a zvuku.

Obsluha

Pri rodinnom stole je obsluha jednoduchá. Slúžka alebo domáca pani sama prinesie jedlo z kuchyne, položí v misách na stôl a stolujúci si podávajú misu jeden druhému.

Keď je v dome slúžobná, umyje si pred podávaním jedla ruky, oblečie čistú zásterku a donáša misy vždy na tácni. Polievka sa nastolí v polievkovej mise a nesie na stôl i s naberačkou. Mäso sa nakrája a upraví na misu už v kuchyni a kladie sa k nemu vždy vidlička a lyžica. K zelenine, strukovinám (lušteninám), ryži, tedy k pokrmom sypkým, stačí lyžica. K pokrmom, ktoré sa podávajú v kúskoch a s omáčkou, lyžica a vidlička. K nákypom, puddingom patrí lyžica, k múčnikom, zvlášť keď sú ozdobené krémom, snehom alebo smotanou, malá lopatka. K syru nôž.

Misy predkladá slúžobná najprv pred domácu paniu. Tá si berie prvá a potom podáva ďalej. Keď sú pri stole hostia, menovite keď je spoločnosť väčšia, roznáša slúžobná pokrmy okolo stola k vôli rýchlejšej obsluhe, aby nevychladly. Misy podáva s ľavej strany pozorne až k tanieru. Misa nesmie sa pritom držať vysoko a tak, aby hosť mohol bez zvláštneho namáhania pokrm z misy na tanier preniesť. Ak chce domáca pani slúžobnú pri roznášaní pokrmov takto upotrebiť, musí ju v tom najprv riadne vycvičiť. Ak je hostí pri stole mnoho, zvlášte pri hostinách, musia sa misy podávať so dvoch alebo i s viacej strán odrazu, aby jedlo neprišlo k stolovníkom úplne chladné. Vtedy treba k obsluhe viacerých.

Misy sa podávajú so strany ľavej, upotrebené taniere sa ukladajú a zamieňajú čistými so strany pravej. Nápoje sa nalievajú tiež so strany pravej.

Upotrebených tanierov stavia sa vždy niekoľko na seba, lyžice a príbory sa položia na vrchný z nich a odnášajú sa na tácni v menších vrstvách.

Do jedálne vstupuje slúžobná len na zavolanie, bez hluku, a vždy s tácňou v ruke. Všetko, čo donáša alebo odnáša, kladie na tácňu, i keď je to len jeden tanier.

Víno nalieva v dôvernom kruhu obyčajne hostiteľ sám.

Čestné miesto pri stole

Čestné miesto pri stole je na užšej strane stola, odkiaľ je vidieť na dvere a odkiaľ možno prezrieť celú miestnosť. Toto čestné miesto zaujme v rodine vždy matka, v spoločnosti hostiteľka. Pre hosťa je čestné miesto po pravej a ľavej strane hostiteľky. Tieto miesta vykáže hostiteľka najstarším a najvážnejším členom spoločnosti. Týmto tiež môže podať misu, ktorá jej bola predložená, aby si vzali prv než ona. Ak je hosťom pán, nikdy tejto pocty nepoužije, ale poprosí hostiteľku, aby si vzala prvá.

O chovaní sa pri stole

Chceme-li sa naučiť slušne jesť, dbajme na pravidlá o jedení už doma, lebo nie je to tak ľahké, chovať sa podľa predpisov a zvykov pri stole. Bolo by chybou, namýšľať si, že slušne jesť a správne pri stole sa držať je potrebné len pri banketoch a hostinách, a že v rodine alebo v hostínci máme v tomto smere úplnú svobodu.

Dodržiavať obyčaje a spôsoby pri stole je najprednejšou požiadavkou slušného držania sa, takzvaného bon-tonu. Človeku nezkúsenému, prostému možno všeličo odpustiť, ale inteligentovi musia sa ony stať druhou prirodzenosťou. Pritom všetkom je treba istej obratnosti, aby sme sa nestali nepríjemnými a seba nezosmiešnili.

Práve doma a v spoločnostiach dôverných, užších naučíme sa najľahšie správne a slušne jesť a privykneme si na všetko tak, že nebudeme robiť rozdielu medzi stolom rodinným alebo stolom hostinovým a banketovým. Už doma sa musíme naučiť jesť tak, aby sme vo verejnosti neprišli do rozpakov.

Pri hostinách a banketoch treba vyhoveť vžitým a ustáleným predpisom, najmä čo sa úborov, usadenia hostí, prípitkov atď. týka, ktoré veci neprichodia do úvahy pri stole rodinnom.

Toto akoby úvodom.

Do jedálne prichádzame vždy, i doma, slušne oblečení. Doma nezabudneme si pred jedením umyť ruky. Dočkáme u vykázaného miesta, nesadneme a jesť nezačneme, kým je nie pri stole matka, manželka alebo hostiteľka. Pozvaní hostia majú dbať, aby prišli presne na určenú hodinu. Nikdy nemáme dať na seba s obedom alebo večerou čakať. Jedlá, prichystané na určitú hodinu, ztrácajú na chuti, keď sa vysúšajú v rúre alebo zohrievajú, a hosť prichádzajúci neskoro pripravuje hostiteľke, ktorá často chystá jedlo s veľkou pozornosťou, trápne rozpaky. Okrem toho je nezdvorilosťou, nútiť ostatných členov spoločnosti, aby za nami čakali.

Stáva sa mnohoráz, že je nám vykázané miesto vedľa osoby nám dosiaľ neznámej. Slušnosť vyžaduje, aby sme sa predstavili alebo hostiteľkou prípadne hostiteľom predstaviť sa dali.

Pri obradnejších hostinách uvádza pán vedľa sediaci dámu; ak jej bol už predtým predstavený alebo pozná dámu, ktorá bude sedieť vedľa neho, uvedie ju zo salonu alebo inej miestnosti, kde sa hostia shromaždili, do jedálne. Ináčej vchádzajú často dámy i páni voľne sami do jedálne.

Ku stolu nikdy nesadneme skorej, kým nám hostitelia nepoukážu miesto, čo sa stáva buď pred vstupom alebo až v jedálni. Pri väčších hostinách alebo banketoch sú miesta označené kartičkami s menami.

I keď sa stane, že nám hostiteľ vykáže miesto podľa nás z akýchkoľvek dôvodov nevhodné, nedávajme toho za žiadnych okolností na javo. Ak sedíme náhodou vedľa osoby nám nemilej alebo nepriateľskej, zdržme sa všetkých známok a tým viac prejavov nevole; nikto nás nemôže prinútiť, aby sme sa s takým susedom zabávali. Ak by nás ale oslovil, odpovedajme slušne už k vôli celej spoločnosti.

Pri stole smieme zaujať pre seba len toľko miesta, koľko je nezbytne potrebné. Lakte držíme pri tele, o stôl smieme oprieť len predlaktie. Pri krájaní pohybujeme len rukou a zápästím. Sedíme rovno, blízko pri stole, len hlavu nakláňame, ale tiež nie veľmi, nad tanier.

Servítok, rozložený napoly alebo do dvoch tretín, prestreme si na kolená. Klásť si servítok pod bradu vyšlo už z módy.

Bolo by veľmi nevhodným prezerať nápadne príbory alebo jedáce náčinie. Tiež nesmieme sami utierať poháre, taniere alebo príbory. Urazili by sme hostiteľku, lebo jej povinnosťou je dbať na poriadok a čistotu, a tejto svojej povinnosti každá hostiteľka iste veľmi dbá.

Pri stole vystríhame sa všetkého, čo by spolustolujúcim kazilo chuť. Preto pri jedle nikdy nehovoríme o veciach smutných alebo nepríjemných, ktoré môžu vyvolať medzi prítomnými škriepku atď. Že pri stole nesŕkame, nemliaskame, nefúkame do taniera, nekašleme, rozumie sa samo sebou. Nálada pri stole má byť srdečná, príjemná a veselá a každý účastník má k nej prispieť. Javiť prílišnú chtivosť po predložených jedlách alebo nápadne vyhľadávať najlepšie a najväčšie kúsky, je spoločenskou nevychovanosťou.

S jedením netreba čakať, až budú všetci stolovníci obslúžení; možno že by nám jedlo zatiaľ vychladlo.

Na tanier si vezmeme len toľko jedla, koľko myslíme že zjeme, ale radšej menej, ako viac. Nechávať zvyšky na tanieri je neslušné. Zvyšnú omáčku z taniera ani nožom ani lyžicou nevyjedáme, preto si jej neberieme príliš mnoho.

Kôstky alebo kožky z ovocia, pomarančovú kôru atď. kladieme vždy na kraj taniera alebo na malý tanierik a nikdy nie na obrus, tým menej ich hádžeme pod stôl, čo by bolo veľmi neslušné. Ak musíme časť pokrmu vyňať z úst, upotrebme ku tomu vždy vidličky k ústam priloženej, na ktorú zvyšok jedla priamo z úst jazykom vysunieme a vidličkou položíme na kraj taniera. Z úst priamo na tanier niečo vypustiť nebolo by slušným.

Nedotýkajme sa rukou ničoho, čo majú iní jesť; preto podávané pečivo, cukrovinky alebo ovocie vyberieme si vopred očami a potom hneď na isto vezmeme, lebo čoho sme sa raz dotkli, to si musíme vziať.

Spadne-li nám niečo z príboru na zem, je povinnosťou obsluhy, aby nám vec sodvihla a za čistú zamenila. Keď je obsluha nie prítomná, zdvihneme predmet sami a pri najbližšej vhodnej chvíli požiadame sami o jeho zámenu. Spadne-li nám však servítok, nenápadne ho zdvihneme. Dáme alebo staršiemu pánovi vedľa nás sediacemu poslúžime v takých prípadoch sami. Spadnutý servítok nezamieňa sa za nový.

V prestávkach medzi dvoma jedlami venujme sa svojim susedkám alebo susedom a podľa možnosti zaveďme hovor taký, ktorý by ich zaujímal. Je povinnosťou preukázať vedľa sediacej dáme rôzne drobné pozornosti a úsluhy, ako pri podaní soľničky alebo iných vecí, ktorých nemá v okamihu pri ruke.

Začiať fajčiť môže sa len s dovolením hostiteľa; keď je osobitná miestnosť pre fajčiarov, tedy len v tejto a len vtedy, keď už bolo dovolené.

Polievku jeme lyžicou, ktorú držíme v pravej ruke palcom a ukazováčkom a prostredným prstom podopierame. Lyžicu nenesieme k ústam špicom, ale širokou stranou blízko špica. Nenaplňujeme ju prílišne, aby nám polievka nekvápala nazpät do taniera. Keď sú v polievke väčšie knédličky (lepšie je robiť malé) alebo haluštičky, prekrojíme ich na tanieri lyžicou a nesieme k ústam. Rezance naberieme, pritisneme lyžicou o tanier, čím odkrojíme presahujúce, aby nevisely z lyžice, a nesieme k ústam. Na hostinách nenahýbajme tanier, aby sme dojedli polievku do poslednej kvapky. V rodine a v dôvernom kruhu sa nám to odpustí. Tanier nakloníme mierne od seba a polievku naberieme lyžicou smerom ku sebe. Zvyšok polievky slievať s taniera na lyžicu neslobodno.

Ryby jedia sa na hostinách zvláštnym príborom, pozostávajúcim z vidličky a noža, podobného lopatke. Vidličku držíme v ľavej ruke, nôž na ryby v pravej. V rodine môžeme jesť vidličkou v pravej ruke a kúskom chleba v ľavej ruke rybacie mäso pridržujeme. Mäsový nôž k rybám nepatrí.

Mäso pečené jeme vidličkou v ľavej a nožom v pravej ruke. Odkrojíme vždy len malý kúsok mäsa alebo príkrmu (knédlik, zemiak atď.) nožom, potreme omáčkou a vidličkou nesieme do úst. Nôž a vidličku držíme ľahko pri konci črenky palcom a ukazováčkom a prostredným prstom pridŕžame. Všetky naše pohyby majú byť pokojné, ľahké, bez všetkého namáhania.

Nôž za žiadnych okolností sa nesmie dávať do úst. Jesť nožom je považované v lepšej spoločnosti za neprípustné. Ani omáčku nesmieme vyjedať nožom.

Kosti v spoločnosti neoberáme. Obkrájame ich nakoľko sa dá nožom a vidličkou na tanieri. V rodine a dôvernom kruhu môžeme poprosiť domácu paniu, aby odpustila, keď vezmeme kosti do úst.

Zeleniny, strukoviny (lušteniny), kaše, puddingy, každé jedlo, ktoré sa nekrája, jeme vidličkou v pravej ruke. Vidličkou jedlo naberáme a kúskom chleba ho na vidličku potískame.

Múčniky (dolky, palacinky, buchty, všetko, čo je mastné a čím si možno pomastiť prsty) jeme nožom a vidličkou. K tortám a nákypom má sa dať lyžička alebo desertný nôž a vidlička, nikdy samotný nôž, lebo nožom niesť k ústam nesmieme ani múčnik.

Šalát jeme nožom a vidličkou.

Kompot sa jie malou lyžičkou. Keď sú v ovocí kôstky, oddelíme kôstku od ovocia v ústach a kôstku položíme nazpät do lyžičky a touto zase na tanierik.

Syra, masla odkrojíme nožom, ktorý sa k nim podáva, kúsok z misy na svoj tanierik. Vlastným nožom ale maslo rozotreme na kúsok chleba a z toho odhrýzame. Zo syru odkrojíme vždy kúsok, nožom ho potisneme na chlieb a s chlebom jeme.

Chlieb sa z okružka alebo smidky neodkrajuje, ale láme. Ak prichádza chlieb na stôl už obložený, jie sa nožom a vidličkou. Keď sa predkladá ku chlebu studený nárez, jeme nárez nožom a vidličkou, chlieb nesieme k ústam rukou a odhrýzame z neho.

Salámy prichádzajú na stôl lúpané. Keď nie, odstránime kožku nožom a vidličkou z každého kolieska zvlášť, ešte pred tým, kým ho nakrojíme, a jeme nožom a vidličkou.

Safalády jeme nožom a vidličkou, odkrojíme kúsok nožom a vidličkou odstránime kožku a nesieme vidličkou do úst.

Vajíčka miešané (praženicu) jeme lyžičkou alebo vidličkou. Vajíčka sádzané jeme nožom a vidličkou. Vajcia na tvrdo rozkrojíme nožom i so škrupinou, polovice zo škrupiny vyberieme, prekrojíme na štvrtiny, posolíme, postrčíme na chlieb a s chlebom jeme. Vajcia na mäkko dáme do kališteka, nožom odkrojíme vršok i so škrupinou, ostatok jeme lyžičkou a so striedkou chleba.

K slimákom (ústriciam) dáva sa zvláštna úzka, dlhá, dvojzubá vidlička, ktorou sa miešanina zo škrupiny vyberie a jie. Kde takej niet, stačí aj obyčajná vidlička.

Surové ovocie (drobné) jie sa rukou. Jablká, hrušky, broskyne sa rozkroja, olúpu a rukou nesú k ústam. K hroznu podáva sa nádobka s vodou na opláknutie.

Nápoje sa nalievajú do trištvrte pohára. Pred napitím utreme si ústa servítkom, aby neboly mastné. Pijeme malými dúškami, nie mnoho naraz. Teplé nápoje sa osladia a po zamiešaní položí sa lyžička na tanierik prv, ako sa pije.

Pri stole sedia všetcia stolovníci tak dlho, dokiaľ nevstane domáca pani. Tá vstáva, keď všetcia dojedli. Akonáhle ona vstane, vstávajú od stola i ostatní členovia spoločnosti.

Podáva-li sa vo vedľajšej miestnosti čierna káva, nesmú si páni sadnúť skorej, kým sa dámy neusadily.

Pred odchodom je našou povinnosťou odporúčať sa hostiteľom. Veľmi neslušným by bolo, zmiznúť bez toho, že by to niekto spozoroval. Len výnimečne a pri veľkých hostinách môžeme odísť bez odporúčania sa alebo omluvenia.

Za obed alebo hostinu sa neďakuje. Odchodiac vyslovíme svoju vďaku za milo ztrávené hodiny a príjemnú zábavu. Odvďačiť sa môžeme hostiteľom tým, že ich po čase pozveme k sebe na obed alebo večeru.

Domáce a rodinné hostiny, tedy hostiny dôverné, môžu sa od veľkých, obradných hostín a banketov líšiť svojou prostotou, skromnejšou výzdobou, menej bohatým jedlopisom i obsluhou, ale nikdy nesmie sa tak stať na úkor čistoty alebo úpravnosti, primeranej pomerom, a musí sa i pri nich dbať na hodnotu pokrmov a úpravu stolu.

(c) 2012-2022 Slovenská kuchyňa