Kniha táto sostavená je väčšinou z tých predpisov, ktoré boly uverejňované v „Dennici“ asi od I. až X. ročníka. Sú to predpisy osvedčené a spoľahlivé - zodpovedajú požiadavkám tak jednoduchej, ako i zjemnelej meštianskej kuchyne. Pri sostavení bol kladený hlavný zreteľ na to, aby pokrmy podľa týchto predpisov pripravené obsahovaly to, čo je ľudskému telu k jeho výžive potrebné, aby boly chutné, záživné a pomerne nie drahé. Pritom všetkom nájdu sa i predpisy složitejšie a nákladnejšie, podľa ktorých dajú sa pripraviť veci pre väčšie spoločnosti alebo hostiny.
Nie jedna z milých čitateliek „Dennice“ nájde v knižke tejto svoj predpis; iste sa poteší, že i ona prispela k naučeniu tých, ktorým je učenie ešte potrebné. Staršie hospodyňky slovenské arci nepotrebujú toho, ale tie mladé, ktoré ešte nestačily nadobudnúť si zkúseností, nájdu odpoveď na vážnu otázku: čo budem variť? Ťažko je učiť sa na vlastnej škode, a preto: učte sa zo zkúseností starších.
Zachovajte si, že kuchyňa je pre udržanie ľudského zdravia omnoho dôležitejšia než apatéka. A že poriadna kuchyňa je známkou dokonalej domácnosti!
V Banskej Bystrici, v januári 1914
Terezia Vansová
Túto knihu som sostavila vtedy, keď hospodárske pomery našej vtedajšej vlasti boly sriadené, keď bolo všetkého dosť a keď pri jednaní platilo ešte slovo: To je ako za groš žemľa!
Prišla vojna a zprevracala všetko jestvujúce čím hore tým dolu.
Hneď z počiatku vojny všetko, čo bolo dovezené z cudziny, ztrácalo sa z obchodov a zapadlo kdesi v útrobách magazínov alebo v rukách keťasov, ktorí s tým robili veľké obchody. Do obchodu prišly len tie najpotrebnejšie potravné články, o ktoré sme museli bojovať s odvážením života.
Koloniálny tovar, menovite ako Itália zasiahla do vojny, zmizol z naších kuchýň a v nedostatku týchto vecí museli sme naše varenie prispôsobiť válečným pomerom. Vymýšľaly sa nové predpisy, varenie sa zjednodušilo a tak sa mnohí naučili úsporne variť.
Zdalo sa nám vtedy, že táto kniha nám už nikdy viac nebude potrebnou.
Ale hrozná tá vojna sa minula — nechajúc nám mnohé naučenie a mnohú draho zaplatenú zkúsenosť.
V hospodárskom ohľade vraciame sa pomaly do sriadených pomerov. Pre naše kuchyne môžeme už všetko dostať, čo sme ťažko postrádali, len ceny, tie snáď už nikdy nebudú také, ako boly.
Už nemôžeme vysloviť tú bežnú frázu: To je ako za groš žemľa! A už nedostaneme vajce za groš, ani za päť halierov droždia.
Preto som pri prehliadke tejto knihy zamenila tie smiešne ceny za označenie váhy alebo prípadnej miery, ktorá sa nemení.
Opravené sú tiež vyskytnuvšie sa chyby, doplnené sú i názvy a vynechané sú zbytočné čiastky. Tiež vsunuté sú niektoré nové, vyzkúsené predpisy, čím doplnily sa nahodilé medzery.
S láskavým dovolením sl. M. Sandtnerovej, odbornej učiteľky varenia pri mestskej dievčenskej rodinnej škole v Prahe, odtlačili sme v tomto vydaní tabuľku: „Koľko asi potravín je treba pre jednu osobu“. Odborná učiteľka na tejže škole, sl. J. Hrdinová, rovnako tak ochotne svolila, aby sme ku stati „O stolovaní“ mohli upotrebiť z väčšej časti jej prácu, ktorá — tak ako aj tabuľka o potravinách — vyšla v znamenitom diele: „Nejnovější kuchařská kniha s rozpočty“. Ďakujeme obom dámam za ích vzácnu ochotu!
So sriadenejšími pomerami nahliadlo sa, že táto kniha nestala sa ešte bezpredmetnou, ale že poptávka po nej je práve živšia. Prvé vydanie sa minulo a preto usporadujeme druhé. Úfame sa, že túto knihu v tomto novom vydaní obecenstvo prijme tak vďačne, ako vo vydaní prvom.
Banská Bystrica, v júni 1925
Terézia Vansová