Príprava pokrmov
Príprava pokrmov a jej význam pre kultúrneho človeka
Každý národ má svoje zvláštne pokrmy. Príprava týchto pokrmov podmienená je väčšinou podnebím, životosprávou a tým stupňom kultúry, na ktorom nachodí sa patričný národ.
Divoké a polodivé národy požívajú potraviny surové alebo primitívne, na otvorenom ohni pečené a polo uvarené. O Tatároch zachovala sa povesť, že jedli mäso len pod sedlom počas dlhej jazdy umäkčené. Indiáni i teraz požívajú niektoré kusy mäsa surové, iné si pečú. Číňania nachodia obľubu v lastovičích hniezdach s riedkou omáčkou, vo vajíčkach, ktoré boly niekoľko týždňov v zemi zahrabané, a v pečienkach zo psov a mačiek pripravené. Všetko také pochúťky, ktoré sa zrovna protivia nášmu vkusu. V severných končinách, v ríši ľadu a zimy, sú ľudia šťastní a spokojní, keď počas polročnej noci majú nadostač tulenieho mäsa a tuku, kdežto na juhu Európy ohnivý Talian a Španielčan spokojí sa viac-menej s rastlinnou stravou, so svojimi makaronami, polentou a ovocím. Arabi nemajú často nič iného, ako svoje datle, ktorými, namiesto ovsa, prikrmujú aj svoje povestné kone.
O pomere rastlinnej a mäsitej stravy písali a vždy ešte píšu početní učenci, lekári a lučebníci. Všetky naše pokrmy a ich súčiastky prešly už zkúšobnými laboratoriami a rozložené sú na také látky, ktoré sú organizmu ľudskému viac-menej potrebné. K výžive nášho tela potrebné sú potraviny, ktoré obsahujú bielkovinu, uhlohydráty, vápno, železo, rozličné soli, fosfor, tuk, cukor a - vodu. Lebo naše telo je složené tiež z podobných látok a denne utráca už i samým dýchaním a pohybom mnoho z ních a musí ich nahradzovať potravinami, obsahujúcimi tie isté látky, aby zostalo zdravé alebo aby sa zdarne vyviňovalo. Bielkovín, ktoré sú organizmu ľudskému najmä potrebné, obsahuje najviac mäso, vajíčka, mlieko, syr, chlieb, menej strukoviny, zeleniny a ovocie. Za to posledné články obsahujú iné, tiež potrebné články pre výživu ľudského tela. Preto je radno, aby sa človek stravoval miešanými potravinami. Jednostranná výživa je pochybená. Človek živený prevažne mäsitými pokrmami otravuje sa, nadobúda si rozličné nemoce a ukracuje si život. Samou rastlinnou stravou zase nedostatočne vyživuje svoje telo, lebo i pri väčšom množstve pokrmu nedostane sa telu všetkého toho, čo potrebuje. Vždy však je radno pridržiavať sa viac rastlinnej stravy, ako mäsitej. I náš ľud nám je toho príkladom, lebo on pri svojej ťažkej práci živí sa z väčšej čiastky rastlinnou stravou, strukovinami, zemiakmi a kapustou, majúc pritom svoj každodenný, čierny, ale záživný chlieb - a keď je dobre, i mlieko a syr.
Naša slovenská kuchyňa, ktorej slúžiť má táto kniha, je nie taká bohatá a ťažká, pritom všetkom je veľmi rozmanitá a zdravá. Ešte i sama ľudová, národnia kuchyňa pri všetkej svojej prostote je nie jednostranná; ona poskytuje človeku všetko to, čo potrebuje k udržaniu alebo vývinu svojho tela. Výnimku tvoria kraje príliš chudobné - a tam obyčajne pustoší alkohol.
Berúc zreteľ na túto skromnú úvahu, sostaviť sa môžu našské obedy a večere tak, aby zodpovedaly svojej úlohe a aby nepresahovaly rozpočet, určený na stravu. Lebo „nie preto žije človek, aby jedol, ale preto jie, aby žil“.